Denník skečnoutérky #3

 Skečnoutér, marketér, účastník a influencer (?)

Sobota ráno, 3. február. Prebúdzam sa s takým divným pocitom, že už je nejako veľa svetla v miestnosti. Pozerám na mobil. Je 8:22. Piči, zaspala som! Vypleštila som oči jak škrečok...„Marek, zaspali sme!“ a nasledovala scéna ako z filmu Sám doma.  Rýchlosťou blesku som sa dala dokopy a utekala do Davaj Makaj. O 9tej sa tam totiž konal štvorhodinový workshop chladovej terapie s Liborom Mattušom, ktorý som mala skečnoutiť.

Našťastie som to stihla a prišla som včas. Čo som ale nie tak stihla bolo sa úplne zobudiť a tobôž naraňajkovať. Rýchlo som si ešte kúpila proteínovú tyčinku na recepcii, sadla som si a o chvíľu to začalo. (Poznámka: Predstav si to. Si 4 hodiny dakde, bez jedla a viac menej hneď po prebudení máš podať mentálny výkon :D Hovorím si ok, to bude challenge, nalačno som ešte neskečnoutila).

Povedali mi, že je to workshop, že bude mať prednášku tak na 2 hodiny a potom bude praktická časť...No, nebolo to úplne tak... Workshop celý trval 4,5 hod. A bola to kombinácia prednášky a praktických častí – lokálneho/celotelového otužovania a dychových cvičení. A aj počas praktickej časti, keď boli vysvetľované jednotlivé dýchacie techniky, aj to som samozrejme chcela zachytiť...

Preto to bolo náročnejšie, ako som si myslela...

Toto podujatie bolo pre mňa viacerými vecami špeciálne – napríklad, prvýkrát som skečnoutila tak dlho vkuse (4,5 hod. – samozrejme, boli medzitým krátke pauzy, počas ktorých som jedla tu moju segiň proteínovú tyčinku).

Po workshope som si uvedomila ešte jednu vec a síce že som sa ho zúčastnila nie len ako skečnoutérka, ale bola som tam aj ako účastník –  miestami som sa aj zapojila do workshopu, marketér– točila som storky na instagram priamo počas workshopu ako som skečnoutila, a ešte som sa stihla pomedzi to porozprávať s účastníkmi – čo boli zároveň aj „Bobovi sledovatelia“. Kjuuuuuut.

Prosím pekne, na konci workshopu baterka môjho tabletu ukazovala 5% a bola totožná s úrovňou mojej energie – inými slovami, neskutočne som bola vyčerpaná a hladná :D. Až tak, že som došla domov, najedla sa a šla si ľahnúť asi na polhodinu. Následne som ešte hodinu a pol skečnoutu dokončovala – upravovala rozmiestnenie, dokresľovala a pod., aby som ju ptm neskôr mohla vyfarbiť. Okolo piatej večer toho dňa som už cestovala preč, takže ďalší priestor v ten deň nebol na dokončovanie.

Aaaa čo som ešte nepovedala...Výsledkom bolo 13 strán, 13 skečnout. Čoooo je dosť veľa...zadanie bolo zachytiť čo najviac...takže vznikol z toho veľký „projekt“, ktorý mi preto aj tak dlho trval dokončiť. Keďže sa tomu celému venujem po práci a cez víkendy.

Tak či onak, bola to pre mňa skúsenosť. Zistila som, aké je to skečnoutiť tak dlho, koľko času a energie mi to zaberie, ako sa po tom cítim. Posunula som opäť svoje hranice.

 

Ďakujem, že ma sledujete a fandíte.

Do skečnoutenia, priatelia 😊