Denník skečnoutérky #5

 Akčné ženy, bolesť hlavy a jednorožce!

 Práve som si pozerala svoje skečnouty zo včerajšej akcie – Akčné ženy v Košiciach a poviem vám, som spokojná a usmievam sa...Pripomenula som si tak silné momenty z diskusie a networkingu, ktoré ma včera inšpirovali a motivovali.

Posledné dni som málo produktívna, nič sa mi nechce...a ani na tú včerajšiu akciu sa mi nechcelo...ale šla som tam...Prečo? Ehm..zaplatila som si za to a po ďalšie, chcela som tam prísť, aj keď sa mi nechcelo...A dobre som spravila, že som tam bola. Dôvod odhalím o chvíľku a verte mi, bol to pocit, ktorý som ešte nezažila! Čítaj ďalej...

Na začiatku bola moderovaná diskusia so štyrmi podnikateľkami, členkami klubu Akčných žien. Tu nastal môj prvý čelindž. Bola som v tom, že diskusia bude robená s každou hosťkou zvlášť a nie, že všetky štyri začnú diskutovať. Ak by som to vedela, dopredu by som si premyslela stratégiu zapisovania poznámok: ako to celé rozvrhnem na papier? nakreslím pre každú hosťku postavičku/symbol, ktorý sa bude na ňu  odvolávať? alebo budem len zaznamenávať myšlienky, ktoré v diskusii zaznejú? Nakoniec som si papier rozdelila do troch stĺpcov a myšlienky štvrtej diskutujúcej som šupla tam, kde sa mi to práve zmestilo :-D Tadaaaa

Poznámkovanie mi šlo celkom dobre. Musím uznať, že moderátorka bola ozaj profesionálka, diskusia mala hlavu a pätu a vždy ste vedeli, o čom sa práve rozpráva. Každá z diskutujúcich na otázku odpovedala a následne podala slovo ďalej.

V druhej polovici eventu, resp. poznámkovania diskusie, som sa ale necítila najlepšie – bolela ma hlava a bolo mi zle. Čas, kedy si poviete, aaa šak kašlem na to, veď to robím len pre seba, nikto si ma na event nenajal, so what´s the matter? Áno, pravda, ale... Čo ak si ma raz niekto najme na podobný event, a mne sa stane podobná situácia? Veď predsa nemôžem nedoručiť zákazníkovi, čo si objednal, no nie? A tak som sa vžila do tejto predstavy a skečnoutila ďalej.

Bola som do toho tak zahĺbená, že som veľmi nevnímala okolie. Ani to, kto vedľa mňa sedel. Keď skončila diskusia, nasledovala krátka pauza a vtedy to prišlo!

Highlight večera!

„To sú skečnouty, čo robíš?“ spýtala sa moja spolusediaca, ktorej som doteraz nevenovala pozornosť. Nechcela som veriť vlastným ušiam. Ehm, what? Rily? Ona vie, čo je skečnouting a čo robím?! Celý čas vedľa mňa sedela Janka, študentka medicíny, ktorá si takto už na strednej zapisovala poznámky. No nie je to ohromné? A tak som spoznala prvýkrát niekoho, komu som nemusela predstavovať, čo robím a mohli sme sa na túto tému po zbytok eventu spolu baviť. Len pre objasnenie, skečnoutéri sú ako jednorožce, ale pravdepodobnosť, že si na rovnakej akcii stretnú dve/dva jednorožce, ehm, skečnoutéri a ešte hneď vedľa seba? :D :D :D Prosím, štípnite ma niekto....

PS: Event bol tak intenzívni, že som sa s Jankou nestihla ani odfotiť, a tak o tom, že sa to stalo, neexistuje žiaden vizuálny záznam, a tak vám neostáva nič iné, len mi veriť :D


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Denník skečnoutérky #4

Proces nechutí vždy ako kindervajco… Mám pocit, že v mojom živote sú len 2 fázy: buď sa nič nedeje, alebo sa deje všetko a naraz… Posledný mesiac som v skečnoutingu stagnovala. Vyšla som z mojej pravidelnej rutiny a nevedela som sa znova naštarovať, až do 8. marca, kedy ma oslovili s last minute skecnoutingovou ponukou. Veľa roboty v práci, stresy, málo pohybu…už som len čakala na piatok, kedy si konečne oddýchnem… a v tom to prišlo. Z ničoho nič. Správa na insta. Či mám záujem prísť skečnoutiť cez víkend prednášku. Hovorím si neeeeee, kašlem na to , ja určite po tom celom týždni teraz nepojdem ešte skečnoutiť celodenné školenie, o ktorom nemám ani páru, o čom bude :-D Nie, nikam nejdem :-D. Bol to taký paradox…Na jednej strane sa chcem v skečnoutingu ďalej zlepšovať, a toto bola super príležitosť vyskúšať si skečnoutiť celý deň. To som si uvedomovala. Ale na druhej strane som toho už mala po celom týždni dosť a skečnoutit celý víkend od rána do večera s...
Čítať ďalej

Denník skečnoutérky #3

  Skečnoutér, marketér, účastník a influencer (?) Sobota ráno, 3. február. Prebúdzam sa s takým divným pocitom, že už je nejako veľa svetla v miestnosti. Pozerám na mobil. Je 8:22. Piči, zaspala som! Vypleštila som oči jak škrečok... „Marek, zaspali sme!“ a nasledovala scéna ako z filmu Sám doma.   Rýchlosťou blesku som sa dala dokopy a utekala do Davaj Makaj. O 9tej sa tam totiž konal štvorhodinový workshop chladovej terapie s Liborom Mattušom, ktorý som mala skečnoutiť. Našťastie som to stihla a prišla som včas. Čo som ale nie tak stihla bolo sa úplne zobudiť a tobôž naraňajkovať. Rýchlo som si ešte kúpila proteínovú tyčinku na recepcii, sadla som si a o chvíľu to začalo. (Poznámka: Predstav si to. Si 4 hodiny dakde, bez jedla a viac menej hneď po prebudení máš podať mentálny výkon :D Hovorím si ok, to bude challenge, nalačno som ešte neskečnoutila). Povedali mi, že je to workshop, že bude mať prednášku t...
Čítať ďalej