Denník skečnoutérky #2 (prvá časť)

 



Prvá zarámovaná skečnouta

Všetko to začalo na moje meniny, 3. januára. Vtedy som sa dozvedela, že ďalším hosťom na Silnom večeri v Davaj Makaj bude Vlado Roško. „Waaaaaw, veď to je ten týpek z youtube! To je že normálne celebrita, “ hovorím si, ale o tom potom...

A tak sa začalo moje „samoštúdium“. Začala som Vlada viac sledovať na sociálnych sieťach a pozerala som jeho videá na youtube.

Hneď na nasledujúci deň som si vypočula jeho video o „pravom dôvode, prečo začať cvičiť, zdravo jesť a kvalitne spať“. Počas počúvania som zároveň skečnoutila a v tomto prípade som niektoré pasáže videa počúvala viackrát, rozmýšľala som nad tým, ako to vizuálne znázorním, aby som čo najlepšie vystihla podstatu jeho myšlienky. Chcela som sa poriadne započúvať. I keď skečnouta nie je zaplnená informáciami a môže sa zdať, že na nej nie je „dokopy nič, len jedna strana“, v skutočnosti som sa s tým bavkala asi 2 hodiny (?), pričom samotné video má len 8 minút... HEH. Veľký nepomer.

O 2 dni neskôr som na mojom instagrame potom uverejnila ďalšiu skečnoutu z Vladovho youtube videa o tom „ako vybudovať pevnú vôľu efektívne“. Videjko bolo dlhšie, cca 20 minútové. Od iných sa líši tým, že som ho vyfarbovala v inom programe a zvolila som (čitaj vychodňarsky) ozaj ša-le-ne farby, take „ki-ki-ri-kí“.

No a 9. januára som sa započúvala do rozhovoru s názvom „duchaprítomnosť v roku 2024“, kde bol Vlado ako hosť. Keďže šlo o premiéru vysielania na youtube, nemohla som video hneď pretočiť a znova spustiť. Vysielanie trvalo cca hodinu a štvrť a vznikla z toho podarená skečnouta.

Ešte 2 dni pred eventom som spravila skečnoutu na tému zlozvyky. Ako píšem tieto riadky, ešte nie je stále uverejnená :D , lebo som na ňu akosi zabudla. No pridám ju čoskoro. A tu sa dostávam k jednej veci....

K rámikom.... Po tom, ako som vytvorila prvú skečnoutu z Vladovho youtube videa mi napadla myšlienka skečnoutu vytlačiť a zarámovať. Keďže som chcela vedieť, ako bude moja predstava v hlave vyzerať v realite, hneď na ďalší deň som ju nechala vytlačiť a šla do hornbachu po rámik. Bola som milo prekvapená, aké to bolo celé pekné v tom rámiku, že som si povedala, že to Vladovi darujem.

A to isté som urobila neskôr aj so skečnoutou o zlozvykoch. Keďže šlo až o 2 skečnouty, musela som ich zlepiť, a samozrejme som potrebovala aj väčší rámik. Aj tu som bola milo prekvapená tým, ako to celé vyzeralo. Chcem si to zavesiť na stenu, do môjho skečnoutingového kútiku... Povedala som si, že je dobré sa obklopiť mojimi prácami, a pripomínať si tak, že som schopná vytvoriť niečo pekné a hodnotné, niečo, čo stojí za to si aj zarámovať.

 

 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Denník skečnoutérky #5

Denník skečnoutérky #4

Denník skečnoutérky #3