Denník skečnoutérky #1
Ak sa ma niekto opýta, čo to vlastne robím, moja odpoveď je
nasledovná: „Robím skečnouty, čo sú vizuálno-textové poznámky. Máš
instagram? Čekni môj profil Nahnevaný Bob...“
Niekedy si hovorím, že „čo je ťažké pochopiť na tom, čo
robím?“ A vtedy som si to len znova potvrdila... Moje okolie nevie, čo
robím, čo je to skečnouting, a ako to „funguje“.
A tak som sa rozhodla písať. Písať o tom, čomu sa
venujem a ak vás to ďalej zaujíma, podelím sa s vami o moje zážitky
a dojmy z poslednej akcie v tomto roku, kde som naživo
skečnoutila.
V stredu, 6. decembra 2023 sa v Davaj Makaj konal
posledný tzv. silný večer v tomto roku (silné večery sú série prednášok,
ktoré organizuje fitness komunita Davaj Makaj, ktorí takto rozvýjajú nie len
svoje telo, ale aj dušu). Téma prednášky znela „Po čom ženy túžia a ako
muži myslia.“ Na akciu som bola pozvaná a cieľom bolo z nej vytvoriť
poznámky – skečnouty.
Na prednášku som prišla, ako obyčajne, skôr. Pozdravila som
sa a hneď si ma všimol milý recepčný, ktorý ma chcel privítať, keďže ešte
netušil, že nie som len taký „obyčajný“ účastník. Ani som sa nestihla
predstaviť, keďže Jani z tímu Davaj Makaj to spravil pohotovo za mňa
slovami, „to je Danka, naša vizuálna artistka...“ Hovorím si „hmmm....“ Tak
takéto pomenovanie som ešte nedostala! Chcela som ho opraviť, že sa „identifikujem“
ako skečnoutérka, ale nechala som to tak...Bola som tak zaskočená týmto
pomenovaním...hovorím si, vizuálna artistka? To znie ako pomenovanie pre
nejakého akrobata zo Cirque du Soleil“. No nič, fantázia fungovala na plné
obrátky, haha.
Pozdravila som sa s ďalšími členmi tímu Davaj Makaj a po
chvíli som si zložila veci na stoličku v prvej rade a len tak som
sledovala, ako sa spíker, Peťo, pripravuje, ako dolaďujú mikrofóny, ako prichádzajú
ľudia. Popritom som si všimla aj slajdy z Peťovej prezentácie. Boli to len
obrázky! Áno, presne tak! Ani len v odrážkach nič nemal.... A to
mám akože skečnoutiť? Jak to dám? Šak tam nič nemá okrem tých obrázkov...
Hovorím si ok, tak to bude výzva, som zvedavá. Radšej som sa šla poprechádzať
a pozrieť, či neprišla moja kamoška, začínala som byť trochu nervózna.
Asi 10 minút pred prednáškou som sa usadila a čakali
sme, kým to celé začne.
Prednáška bola robená pútavo. Peťo si chcel získať publikum,
a to sa mu podľa mňa podarilo. Pri skečnoutení tejto prednášky som si
uvedomila, že som bola rada, že som nepodcenila prípravu a niečo si vopred
naštudovala. Peťo hovoril o tzv. mužských a ženských archetypoch,
pojem, ktorý som doteraz vôbec nepoznala. Vďaka mojej príprave som tak mohla
lepšie predvídať, o čom bude hovoriť v nasledujúcich minútach
a pre mňa to znamenalo, že som vedela, čo bude nasledovať a ako to
celé priestorovo rozvrhnem na „papier“.
Prednáška trvala asi hodinu a potom nasledovali otázky
od ľudí z publika, aj keď v tomto prípade odznelo viac osobných postrehov,
ako samotných otázok. Túto časť prednášky som v skečnoute, ale vynechala.
No a aké boli moje pocity po prednáške? Bola som so
skečnoutou spokojná? Áno, bola... Keď ma prednáška baví, je pútavá
a zároveň sa mi skečnouta ako taká bezprostredne „po“ páči, tak to je
win-win. Aj keď v nej boli veci, ktoré bolo treba dokresliť, alebo boli
neúplné, ktoré som nestihla zachytiť tak, ako som si to predstavovala, nevadilo
mi to, pretože som vedela, ako to potom bude celé vyzerať.
Dôležité zo všetkého je vystihnúť tú podstatu...zachytiť to,
čo nami počas prednášky „zatrasie“.
A ako som sa cítila po fyzickej stránke? No, vyčerpaná. Predsa len, musím sa sústrediť, vnímať, premýšľať, syntetizovať myšlienky, rozhodovať sa - veľa operácií naraz v okamihu sekundy. Ako nejaký superpočítač.
Ale bola som rada. Pamätáte si ešte na tú kamarátku
z úvodu? Tak tá prišla, a aj krátko pred začiatkom ma prišla
povzbudiť a na konci prednášky som ju musela objať, bola som rada, že som
s ňou mohla zdieľať tento môj moment, ktorý som vám teraz trochu priblížila.
Ak ste to dočítali až sem, tak vám ďakujem.
Ak vás toto čítanie bavilo, alebo máte otázky, napíšte mi do
komentára, budem rada.
Komentáre
Zverejnenie komentára